Čokoláda je zaujímavým produktom, ktorý je zahalený mýty a tajomstvom. Prvú čokoládu by sme v súčasnosti za čokoládu ani nepovažovali. Nebola pevného skupenstva ako ju poznáme dnes, ale jednalo sa o tekutý, horký a korenený nápoj.
| Olmékovia (1500-400 pred nl), boli pravdepodobne prvými pestovateľmi kakaa a zároveň konzumovali kakaové bôby. Tieto bôby nazývali "kakawa" (predchodca slova "kakao"). Oproti tomu názov čokoláda pochádza z aztéckej kultúry a vznikla zo slova „xocoatl“ (xococ = kyslý, atl = voda). Pretože bol pre Európanov tento výraz ťažko vysloviteľný, prispôsobili si ho na jeho súčasnú podobu, teda čokoláda. Mayovia a Aztékovia miešali kakao, horúcou vodou spolu s mnohými ďalšími prísadami (kukuričný škrob, paprika, med, chilli, vanilka). Výsledný nápoj bol považovaný za afrodiziakum a píla ho iba vyššia vrstva. Nápoji boli prisudzované aj liečivé účinky. Tento nápoj bol ale veľmi horký a penivý a mal k dnešnej horúcej čokoláde ešte veľmi ďaleko. Posledný aztécky vládca Montezuma vraj dokonca nepil nič iné. Nápoj mu musel byť zásadne servírovaný v zlatých šálkach. Za deň vypil aj okolo 50 šálok tohto lahodného a povzbudzujúceho nápoja. Montezuma mal vraj viac ako 960 miliónov kakaových bôbov uložených v cisárskej rezerve. |  |
|
 |
Od 7. do 16. storočia využívali staré civilizácie kakaové bôby predovšetkým ako platidlo, čo je dôkazom toho, že boli vo svojej dobe veľmi cenené. Aztékovia, podobne ako Mayovia, prelievali nápoj z jednej nádoby do druhej, aby ho spenili. Nápoj bol tiež podávaný najkrajším otrokom, ktorí boli vybraní ako ľudské obete pre aztécke obetné rituály. Mal zmierniť ich smútok z blížiacej sa smrti. Aztékovia používali teda kakaových bôbov ako meny. Dokonca vyberali dane, ktoré boli platené v kakaových bôboch. |
Pre zaujímavosť uvádzame príklady výmenného obchodu:
- za 1 bôb bolo možné kúpiť paradajku
- za 3 bôby napríklad avokádo a za 4 tekvicu
- za 10 bôbov králika, prípadne súčasnú kurtizánu
- na kúpu otroka alebo dostatočne vykŕmeného moriaka, bolo potrebných až 100 kakaových bôbov
V roku 1517 Montezuma predstavil tento obľúbený nápoj domorodcov španielskemu objaviteľovi Hernánovi Cortésovi. Spočiatku mu nápoj nechutil, svojou horkokyslou chuťou bol príliš nezvyčajný pre maškrtný jazýček Európana, ale sladenie medom chuť vylepšilo. Cortés si novinku veľmi obľúbil a po desiatich rokoch sa vrátil z ciest do Európy s nákladom kakaa a vybavením potrebným na prípravu hnedého „zlata“ a začal zakladať kakaové plantáže. Španielsko sa stalo kolískou európskej čokoládovej histórie. Vznikali tu prvé „chocolaterias“, tj čokoládovne, kde sa po celý deň pripravovala čerstvá horúca čokoláda, ktorej konzumovanie sa stalo módnou záležitosťou. V lepších kruhoch bolo zvykom uctiť si vzácnych hostí horúcou čokoládou. Znudené bohaté paničky po obede organizovali tzv. kakaové večierky. Čokoláda bola podávaná zo strieborných kanvičiek a servírovaná v luxusnom porceláne. Pre Španielov sa stala tým, čím bol a je pre Angličanov čaj.
Španieli doviezli kakaové bôby aj na Trinidad, Haiti a ostrov Bioko pri pobreží západnej Afriky. Z ktorého potom bola jedna kakaová bobuľa dovezená na pevninu, čo má za následok, že sa západná Afrika stala významným producentom kakaa. Pitie horúcej čokolády sa stávalo stále viac populárnym, napriek tomu sa ešte ďalších 100 rokov Španielom podarilo uchovať tajomstvo tohto nápoja. Potom ho objavil aj zvyšok Európy. Postupom času sa čokoládové šialenstvo rozšírilo do celého sveta. Anglicko aj Francúzsko a samozrejme tiež Amerika, úplne prepadli jej kúzlu. V roku 1763 sa dokonca britskí výrobcovia piva cítili tak ohrození, že požadovali, aby výroba čokolády bola obmedzená a upravená zákonom.
Za to, že sa v dnešnej dobe môžeme zahryznúť do tabuľky čokolády a nemusíme piť iba horúci nápoj, vďačíme holandskému chemikovi Conradovi van Houtenovi, ktorý v roku 1828 zostrojil kakaový lis, ktorý bol schopný z bôbu oddeliť kakaové maslo a kakaový prášok. Tým bolo umožnené vyrábať čokoládu oveľa lacnejšie a stala sa dostupnou všetkým spoločenským vrstvám, avšak stále bola konzumovaná iba v tekutom stave. Až v roku 1847 sa objavila prvá, nie veľmi nekvalitná a hrudkovitá tabuľka čokolády, ktorá sa vyrábala zmiešaním kakaového masla, kakaového prášku a cukru. V roku 1875 bola vyrobená prvá mliečna čokoláda pridaním kondenzovaného mlieka a na pralinky si museli ľudia počkať až do roku 1913.
Medzi ďalšie dôležité medzníky v histórii čokolády patria:
- 1815: V Holandsku založená prvá továreň na čokoládu v Európe.
- 1830: Bola vyvinutá technológia miesenia umožňujúca miešanie čokolády s lieskovými orechmi.
- 1847: Prvá tabuľková čokoláda.
- 1879: Švajčiar Rudolf Lindt objavil proces konšovania umožňujúci vyrábať jemnú čokoládu, ktorá sa rozplýva sa na jazyku.
- 1913: Švajčiarska firma Séchaud Fils z Montreaux vyrobila prvú plnenú čokoládu.
- 1930: firma Nestlé vyrobila prvú bielu čokoládu.
- 1961: začiatok výroby Nestlé Nesquick prášok s príchuťou škorice – v súčasnej dobe svetovo najpredávanejšia čokoláda na pitie.
- 1984: Raymond Bonnet z Francúzska vytvára prvú čokoládovú kolekciu.
V dnešnej dobe by sa mohlo zdať, že sa čokoláda stala už všednou záležitosťou, ale opak je pravdou. Stále ju považujeme za niečo exkluzívne. V súčasnej dobe trend ukazuje späť k začiatkom, k originálnym a pôvodným chutiam a je kladený dôraz na pestované odrody kakaa, podobne ako pri pestovaní vínnej révy pri víne.